Oblečenie predávané v obchodoch a na trhoviskách môže podľa odborníkov obsahovať chemikálie, hygienici sa preto zamerali na jeho kontroly. Podľa Jitky Sosnovcovej zo Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) neuspeli dve zo 108 vlani kontrolovaných vzoriek, uviedla na tlačovej konferencii sekcia hlavnej hygieničky ministerstva zdravotníctva.
Všeobecne môže problém s chemikáliou signalizovať zápach, púšťanie farby alebo veľmi nízka cena. Zdravotný ústav preto odporúča všetko nové oblečenie pred nosením vyprať. Vlani okrem textilu hygienici špeciálne kontrolovali aj testovacie štúdiá, tento rok sa zamerajú na alergény v potravinách, opaľovanie krémami, jednorazové elektronické cigarety alebo olovo vo vodovodoch škôl.
„Rizikou z textilu, ktorý nosíme priamo na tele, je to, že chemické látky môžu prechádzať veľmi ľahko aj do potu a exponovať ľudský organizmus,“ vysvetlila Sosnovcová. Podľa nej sú chemikálie v textile záťažou aj pre životné prostredie. Napríklad pri jednom tričku vyrobeného v Turecku našli pri kontrole olovo, ktorého koncentrácia sa po vypraní síce výrazne znížila, látka sa tak ale mohla dostať do vody a poškodiť životné prostredie.
Hygienici v druhej polovici minulého roka vybrali na kontrolu 108 vzoriek textilu, napríklad športového oblečenia, posteľnej alebo spodnej bielizne, z nich 70 pre dospelých a 38 pre deti. Európska komisia v roku 2020 obmedzila používanie 33 chemických látok, ktoré sú používané pri výrobe textilu. Oblečenie môže obsahovať zvyšky týchto chemikálií z výrobných procesov, farbív alebo potlače. Niektoré zo zakázaných látok môžu byť karcinogénne, mať vplyv na plodnosť alebo vývoj detského plodu alebo po preniknutí do kože môžu poškodzovať bunky. Medzi zakázané patrí napríklad práve olovo, kadmium, arzén, formaldehyd alebo takzvané ftaláty.
„Kontaminácie nebudú také masívne, aby nejakým spôsobom ohrozili zdravie. Ale odporúčaním je rozhodne, keď si prinesiem akýkoľvek textilný výrobok, ktorý príde priamo na telo, tak ho určite vyprať,“ povedala odborníčka na otázku ČTK. Varujúce môže byť zápach, pretože prchavé látky sú cítiť, alebo farba, ktorá púšťa, uviedla.
Problém môže podľa Sosnovcovej naznačovať aj cena, pretože testovanie bezpečnosti výrobkov pred uvedením na trh a ich zhoda s európskymi reguláciami stojí výrobca veľké finančné prostriedky, ktoré musia do ceny premietnuť.
Podobne hygienici vlani kontrolovali aj bezpečnosť atramentov v tetovacích salónoch a zariadeniach poskytujúci permanentný make-up. Podľa európskych nariadení musí byť novo označené zložením, šaržou a dobou použiteľnosti, mala by byť tiež uvedená zhoda s týmto nariadením Európskej komisie. Zákazník tiež musí byť vopred informovaný o možných alergických reakciách.
„Doteraz sme sa zameriavali najmä na kontrolu dodržiavania hygieny a prevádzkových poriadkov, napríklad či nie sú používané špinavé ihly na vpichovanie atramentov, či je v prevádzkach zodpovedajúca čistota a podobne,“ uviedli hygienicu v tlačovej správe. Novo otestovali 49 vzoriek atramentov pre tetovanie a permanentný make-up, tri vzorky kontrolou neprešli a boli označené ako nebezpečný výrobok.
Jeden obsahoval nadlimitné množstvo olova, dva kobaltu. Pri jednom bolo množstvo prekročené až desaťkrát, zdravie zákazníkov ale podľa odborníkov ohrozené nebolo. „Výsledky nesplnili limity, ale neboli nijako alarmujúce,“ doplnila Sosnovcová.
Odhaduje sa, že nejakú formu tetovania má asi 12 percent populácie, medzi ľuďmi vo veku 18 až 35 rokov zhruba dvojnásobok. Zákazníci by si podľa hlavnej hygieničky Pavly Svrčinovej mali overiť, že pigmenty nemajú prešlú expiráciu, majú uvedené zloženie, a spĺňajú tak podmienky nariadenia Európskej komisie.
Krajské hygienické stanice dostávajú od hlavnej hygieničky každý rok špeciálne témy, na ktoré sa majú pri svojich kontrolách zamerať. V tomto roku sú to napríklad jednorazové elektronické cigarety, ktoré patria spolu s parfémami a hračkami medzi tento rok najčastejšie zverejňované nebezpečné výrobky. Odborníci tiež testujú opaľovacie krémy, či ich deklarovaná ochrana proti UVA a UVB žiareniu zodpovedá reálnej. Zameriavajú sa tiež na informovanie spotrebiteľov o alergénoch alebo olovo vo vodovodoch.
